Kariérny postup a lámanie začarovaného kruhu

Vďaka kríze sa čoraz častejšie stretávam s výmenou zamestnancov na rôznych roliach. Mnoho krát ide o rýchle, nepripravované riešenia.
Aj keď noví manažéri dostávajú zaškolenia a zopár inštruktáží, skoro vždy sa zabudne na dve kľúčové oblasti.
Prvou je prenesenie vedomostí pôvodného manažéra; teda uvedenie do jeho sveta súvislostí a neformálnych vedomostí a postojov.
Druhou je premrhaná šanca ozdraviť prostredie, vzťahy a procesy nezaťaženou osobou, ktorá pozná kontext a má v rukách možnosti na zlepšenie.
Ak prichádza zamestnanec zvonku, prenos neformálnych znalostí je kardinálny. Ak ide o vlastného zamestnanca, je kritická jeho príprava na funkciu, na práva a povinnosti a na odovzdanie spôsobov ako pracovať, komunikovať alebo interagovať v roliach, ktoré zastáva.
Je veľká škoda, že túto povinnosť necháva väčšina organizácii práve na krku samotného zamestnanca. Podľa toho potom vyzerá aj kvalita prostredia a výkonnosť celej organizácie.

Dilema s talentom

Opäť dilema. Ak si manažér vyberá ľudí do svojho tímu, zhodnocuje dva protipóly. Má si vybrať šikovného, schopného a ambiciózneho človeka, ktorý ho bude ohrozovať nielen ambíciami, ale bude vyžadovať podporu, riadenie a spoluprácu? Alebo si má vybrať priemerného, šedého a nevýrazného zamestnanca, s ktorým nebudú problémy, ktorý bude poctivo makať bez otázok a bez fantázie?
Niekedy si myslím, že je to ako so športovým autom, alebo temperamentným partnerom 🙂 Kým ho zvládame, je to paráda. Chvíľa nepozornosti a dostane nás. Z tohto uhla pohľadu sa mi páči viac to auto 🙂 Dnes majú všetky nadupané káry kopec systémov na korekciu nedostatkov svojho ľudského manažéra. Poznám také systémy aj pre riadenie ľudí, ale manažérom by akosi nelákajú… 
..aj keď rozumiem tomu ako mrzí nevyužitý talent a premrhaný potenciál.

Tímová kultúra a vzdelávanie

Proces vzdelávania je mimoriadne komplexná záležitosť. Niekedy mám pocit, že riadenie tímu je vlastne len iný pohľad na vzdelávanie. Formálne vzdelávanie má samozrejme jasné pravidlá a postupy sú viac menej exaktné. Ale neformálne vzdelávanie, čím ďalej tým viac preferujem názov sociálne vzdelávanie, má tak komplikovanú a ťažko postihnuteľnú štruktúru, že je to viac kultúra ako nejaký proces.
Spôsob a úroveň komunikácie medzi kolegami alebo so šéfom priamo a neúprosne určuje kultúrnu atmosféru tímu a ukazuje sa mi, že aj úroveň, kvalitu a účinnosť sociálneho vzdelávania v tíme.
Mať za svojho mentora osobu, z ktorej ide strach? Mať za doménového tútora osobu, ktorá sa nevie poriadne vyjadriť a nikto jej to nepovie? Ak je kultúra tímu vysoká, dokáže sa kolektív vysporiadať aj s osobami, nazvime ich „špecifickými“ a umožní naozaj efektívnu kultúru neformálneho vzdelávania.

Nasadenie zmeny v prostredí vzdelávania

Nasadiť, alebo presadiť zmenu v prostredí firemného vzdelávania je až prekvapivo jednoduché. Každý zo zúčastnených vníma vzdelávanie ako potrebné a užitočné, zmeny zväčša vedú k oživeniu a teda k zlepšeniu situácie a hlavne, tieto zmeny málokedy znamenajú priame ohrozenie zúčastnených osôb.

O to viac zaráža skutočnosť, že takáto zmena neprežije ani pár mesiacov. Či je to tým, že sa časom ukáže, že táto zmena obnažila neschopnosť, alebo nekompetentnosť kľúčových zamestnancov, alebo odhalila nedostatky v procesoch, či vo vedení všeobecne, stáva sa táto zmena nepohodlnou.
Pritom práve zmeny vo vzdelávaní sú najjemnejším nástrojom ako zmeniť kultúru alebo procesy v organizácii k lepšiemu.
Výzvou a kľúčovými prvkami v zmenách sú pre mňa tieto dva prvky: prvým je silný a cieľavedomý držiteľ zmeny, druhým je služba, ktorá dokáže udržať proces zmeny pri živote kontinuálne počas celého životného obdobia zmeny, čo môže byť aj niekoľko rokov.

Motivácia v sociálnom vzdelávaní

Je fascinujúce aké rozdiely a zároveň aké podobnosti v sebe ukrýva formálne a neformálne vzdelávanie.

Formálne vzdelávanie kladie veľké bariéry už len pri vstupe do jeho prostredia, neformálne vzdelávanie takéto prekážky nekladie. Formálne má a používa nástroje na to, aby udržalo študenta pod disciplínou až do konca vzdelávania. Neformálne vzdelávanie nikomu nič neprikazuje, len motivuje byť aktívnym a dosiahnuť vlastný cieľ.
Formálne vzdelávanie otvára dvere v kariére, ale necháva nás za nimi bez podpory. Sociálne a neformálne vzdelávanie z nás robí užitočných zamestnancov, ale príjem nám nezvýši.
Nikdy sa neprestanem diviť nad zvláštnosťami tohto sveta.

Ako zachrániť produktivitu tímu

Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna kancelária

A v tej kancelárii bolo dusno. Zamestnanci dostávali úlohy, ktorým zďaleka nerozumeli. Šéf kancelárie tiež nebol múdrejší. Povýšili ho pred pol rokom, za ten čas prišiel o ilúzie o svojom poste, stratil dôveru vo svojich kolegov a vôbec netušil, čo sa od neho očakáva. Personalistka a šéf úseku riešili problémy, ktoré vznikali ako následok stavu, vymieňali ľudí, školili…
Profesný postup je vecou osobných vízií?
Toto bola vcelku bežná situácia, s ktorou sa denne stretávam v najrôznejších branžiach, od miestnych cez nadnárodné spoločnosti. V každom tíme, ktorý trpí takýmto dusnom chýba jeden z dielov skladačky manažmentu. Ním je riadenie talentov. Z nejakého dôvodu sa na Slovensku predpokladá, že ak Vás prijmú na nejaké miesto a nalejú do Vás základné školenia, ste hotový a pripravený na doživotné zastávanie funkcie. To čo sa potom deje ďalej s Vašou kariérou má viac spoločné so snami a vnútornými víziami zúčastnených ako s rozumným vedením a rozvíjaním človeka- zamestnanca.
Osobná motivácia a riadenie talentov
Ak sa nikto nezamyslí nad Vašim osobným potenciálom, nad Vašimi silnými ale aj slabými stránkami, nedokáže spraviť nič pre to, aby ste bol pre organizáciu prínosom. Bohužiaľ, poznám len málo prirodzene talentovaných lídrov, ktorý to dokážu (takýto ľudia rýchlo postupujú nahor a zanechávajú tímy svojmu osudu). Ešte smutnejší fakt je, že organizácií, kde sa talent management používa programovo je minimum.
Pritom práve poznanie schopností, spôsobilostí a daností ľudí v tíme je kľúčom k osobnej motivácii a k efektivite tímu.

Držím palce všetkým lídrom a zamestnancom a dúfam že sa zachránia 🙂

Ako reálne pomáhať?

Ako byť nápomocný v tomto zvláštnom svete?

Nie je ľahké pomáhať… to v žiadnom zmysle tohto slova nie je jednoduché. Mňa však trápi veľmi špecifická situácia. Nie že by sa neopakovala v najrôznejších variáciách, ale trápi ma teraz len tá jedna. VIRTA vznikla z mnohých pohnútok, no jedným z najsilnejších, bola možnosť pomáhať bez formálnych obmedzení.
Teraz čelíme realite, ktorá odhalila, že to, z čoho sme mali obavy funguje lepšie ako sme dúfali a to, čo sme predpokladali za prirodzené a samozrejmé, až tak samozrejmé nie je. Tým samozrejmým som myslel ochotu prijať ponúkanú pomoc, podporu, vedomosti a skúsenosti… Nuž sklamal som sa. Nezabrali ponuky služieb zdarma, ani za drobný poplatok. Nefungovala masívna kampaň, ani sociálny marketing.
Zatiaľ túto otázku uzatváram s predbežným záverom: teda, pomáhať je možné len pripraveným a len v ten správny čas a správnou formou.
Nám je súdené zatiaľ hľadať pripravených, pre správnu formu a čakať na správny čas.